Isaac
Newton Meno:
Sir Isaac Newton
Narodenie: 4.
január 1643
Woolsthorpe-by-Colsterworth,
Lincolnshire, Anglicko
Úmrtie: 31. marec 1727
Kensington,
Londýn, Anglicko Sir
Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti bol anglickým fyzikom,
matematikom a filozofom.
Narodil
sa na samote Woolsthorpe v Lincolnskom grófstve na severovýchod od
Londýna, podľa starého juliánskeho kalendára, ktorý vtedy v Anglicku
platil, na Vianoce v roku 1642. Otec mu zomrel ešte pred narodením,
matka sa druhýkrát vydala a o malého chlapca sa väčšinou starala
babička. Newton bol ako chlapec samotár a často chorý a nič
nenasvedčovalo tomu, že je mimoriadne nadaný. Bol ale zručný,
konštruoval pre svoje potešenie slnečné a vodné hodiny, vodné mlynčeky
a rôzne mechanické hračky, brúsil sklenené šošovky a robil chemické
pokusy. Do školy chodil najprv v svojej rodnej dedine a potom do
neďalekého Granthamu, kde býval v rodine lekárnika Clarka. Tu získal
prístup k rozsiahlej knižnici, rýchlo začal ovládať klasické jazyky a
zoznámil sa napríklad s Euklidovými základmi geometrie. V Granthame
prežil Newton aj svoju mladícku lásku so slečnou Storeyovou, ktorej
sľúbil manželstvo. Nakoniec sa však Newton oddal univerzitnej dráhe a
zostal po celý život slobodný.
V roku 1661 odišiel študovať na
Trinity College v Cambridgei, kde bol jeho učiteľom výborný matematik a
fyzik Isaac Barrow. Newtonove štúdiá na univerzite prerušila morová
epidémia v rokoch 1665 - 1667. Newton sa vrátil do rodnej dediny a
premýšľal tu nad svojimi budúcimi objavmi. Vtedy mu aj podľa známej
legendy vraj na hlavu spadlo povestné jablko, ktoré ho priviedlo na
myšlienku o zemskej príťažlivosti. Po návrate do Cambridgea ukončil
Newton štúdium a prevzal katedru geometrie po svojom učiteľovi
Barrowovi. Počas ďalších rokov sa usilovne venoval vedeckej práci. Jej
prvým výsledkom bola konštrukcia zrkadlového ďalekohľadu (viď. Newtonov
ďalekohľad), ktory nemá optické nedostatky spôsobené šošovkami. Vo
svojej práci o optike z roku 1672 Newton ukázal, že biele svetlo je
možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov a vysvetlil zákonitosti
dúhových farieb. Jeho najvýznamnejšie dielo Principia mathematica
philosophiae naturalis (1687), Matematické základy prírodnej filozofie,
vyšlo v roku 1687 na naliehanie a za materiálnej pomoci známeho
astronóma Edmunda Halleyho. Newton v ňom formuloval svoje tri známe
pohybové zákony - zákon zotrvačnosti, zákon sily a zákon akcie a
reakcie. Podľa týchto zákonov sila nie je príčinou pohybu, ale zmeny
pohybu. Ak nebude na teleso pôsobiť žiadna sila, bude teleso v pokoji,
alebo sa bude samo pohybovať rovnomerným, priamočiarym pohybom. Newton
tu tiež uvádza gravitačný zákon, podľa ktorého príťažlivá sila medzi
dvoma hmotnými bodmi alebo guľovými telesami sa mení nepriamo úmerne
štvorcu vzdialenosti medzi ich stredmi. Na Newtonovu počesť bola
pomenovaná jednotka sily, newton.
Newton žil osamelo, nikam
necestoval, mal len málo priateľov a veľkú nechuť k publikovaniu a
verejnému vystupovaniu. Jeho prednášky na univerzite neboli príliš
zaujímavé, lebo v nich detailne popisoval svoje experimenty a študenti
na ne veľmi nechodili. Viedol vleklé spory o pôvodnosti svojich prác s
nemeckým matematikom Gottfriedom Leibnizom (1646-1716), anglickým
fyzikom Robertom Hookom (1635-1703), objaviteľom zákona pružných síl a
s ďalšími. Napriek svojej ostýchavosti sa Newton angažoval aj vo
verejnom živote a bol dvakrát zvolený za člena parlamentu. Jeho život
sa zmenil po odchode z Cambridgea v roku 1696 do Londýna, kde mu viedla
domácnosť jeho pôvabná a duchaplná neter Bartonová. Páčila sa i
Charlesovi Montagueovi, ktorý ako lord Halifax zastával významné
politické postavenie a vymohol Newtonovi výnosné miesto správcu
kráľovskej mincovne. Newton si plnil svoje úradné povinnosti veľmi
svedomito a poslal na popravisko 20 odhalených peňazokazov. Jeho
spoločenská prestíž stále rástla, v roku 1703 sa stal prezidentom
vedeckej Londýnskej kráľovskej spoločnosti, v roku 1705 bol povýšený do
šľachtického stavu. Newton zomrel v Kensingtone, ktorý je dnes súčasťou
Londýna a bol pochovaný s najvyššími poctami vo Westminsterskom
opátstve.
|